II.
Od malého veku svojho
sa bojím všetkých katastrof sveta.
Od môjho detstva vo mne
silný jemnocit lieta…

III.
Najprv som verila
silnému vábeniu do speváckeho sveta,
ale teraz najradšej
do sveta anjelov lietam…

IV.
Tam sa zatvorím
do krajiny kníh, zvieratiek a detí…
a do sveta mojich zázračných hôr…
a veľmi rada
pozerám sa nad obzor…

V.
Áno, zbožňujem všetko,
čo na svete je milé, malé a krásne
a preto píšem pre všetkých
túto moju báseň…

VII.
Odmietam všetky žabomyšie spory
a boje o statky-zmätky medzi nami ľuďmi
a prajem si, aby sme nežili
ako divé zvery v džungli…

VIII.
Verím, že spolu
ten hnusný KOVID porazíme,
keď ľudskej láske, viere v srdci
a nádeji v dobro uveríme…

IX.
Len láskou spasíme
celý náš krásny svet…
a hnusný KOVIC
odtiahne od nás navždy preč!

X.
Poďme spolu veriť v čaro úsmevu
našich zvieratiek a našich maličkých
či dospelých detí…
Radšej všetko berme s humorom
a nehádžme hračky a chlebík
a rôzne veci do smetí…

II.
Veď táto naša modrá
planéta je krásna…
a my chceme žiť v mieri,
zdraví, láske
a v porozumení stále!

III.
Neničme všetko,
čo na tejto zemi krásne je,
nepočúvajme mocných tohto sveta!
Neberme ľuďom domovy a nádeje
na krásy tohto sveta.

V.
Ostáva nám len dúfať,
že zdraví rozum a nežný cit
sa v ľuďoch nestratí…
A cesta lásky bude obnovená…

VI.
Bože, prosím ťa, len vojnu
na celom svete nedopusť…
A navráť cestu lásky
všetkým ľuďom sveta,
zo svojich dobrých úmyslov nepopusť
a neber nám, prosím, nádeje
na vôňu najkrajšej jari a leta…